Teambuilding pomáha utužovať kolektív práci

V minulosti pojem „teambuilding“ neexistoval. Zamestnanci firiem išli maximálne na lyžovačku alebo na pobyt do kúpeľov. Trend teambuildingových akcií za posledné roky rapídne stúpol. Existujú rôzne agentúry, ktoré vám pomôžu vymyslieť víkendový či týždňový pobyt plný atrakcií, športu a hlavne zábavy na mieru. Ideálnym miestom na víkendový pobyt s kolegami sú Vysoké Tatry a okolie. Odporúčame nájsť ubytovanie v Poprade a prečítať si mesačný horoskop, kedy vám hviezdy najviac prajú na takýto druh zábavy.

Teambuilding by nemal byť iba o „nejakej“ aktivite, ktorú riešite s kolegami. Podstatou je zlepšenie medziľudských vzťahov, ktoré na pracovisku nemusia byť úplne ideálne a možnosť vyskúšať si aj inú rolu  ako tú, ktorú máte vo vašej práci na starosti. Či už sa váš zamestnávateľ rozhodne pre športový deň plný pohybu alebo skôr pre hry zamerané na logické myslenie určite zažijete kopec zábavy. Ideálnou kombináciou je spojiť šport, welness, ale aj úlohy, pri ktorých potrápite svoje mozgové bunky.

Medzi jednu z takýchto teambuildingových akcii patria aj rôzne hry na štýl escape room. Pointou týchto hier, je, že vás napríklad na 60 minút zatvoria do opustenej miestnosti, dajú vám zopár indícií a vy musíte behom tohto času rozlúsknuť, ako sa dostať z takejto miestnosti von. Skvelé je na tom to, že práve tu sa často krát ukáže, kto, ako premýšľa v súvislostiach.

Raz sme počuli príbeh jednej pani, ktorá zažila takýto teambuilding ešte v začiatkoch na Slovensku. Nebola s ním absolútne stotožnená, pretože nepochopila o čom tam išlo. Nepochopila, že hádzať si klbko, stavať vežičku z kamienkov, napísať dobré vlastnosti o kolegoch bola práve pointa o, čo v teambuildingu ide.

Ak ste v práci ešte teambuilding nemali, pri najbližšej porade ho skúste vedúcemu navrhnúť. Možností v rámci Tatier a Popradu je toľko, že vám ani jeden celý týždeň stačiť nebude. Držíme palce a prajeme veľa nezabudnuteľných zážitkov s vašimi kolegami.

Život jedného muža

Na stole mal položenú pušku. Pozeral sa na ňu a predstavoval si všetky tie kvantá zvierat, ktoré ňou už zabil. Zrazu mu to bolo neuveriteľne ľúto. Keby vedel vrátiť čas, neváhal by ani chvíľku a všetko by zmenil. Všetko, od základu. Toľko nevinných zvierat zomrelo jeho ranou…

K poľovníctvu ho priviedol jeho otec. U nich v rodine to bola dlhodobá tradícia, tak ako si arabskí muži zakladajú na shisha dýchanku, ženy na spoločných kozmetických rituáloch, kde použijú nejednu masku na tvár, tak si muži v jeho rodine zakladali na predávaní poľovníckeho remesla a tiež spoločných poľovačkách. Prišlo mu to normálne. Vyrástol v tom a v podstate ani sa neodvážil pochybovať nad rodinnými tradíciami.

Teraz tu však sedí s boľavým srdcom a pozerá na všetky tie svoje poľovnícke trofeje. Trofeje zaliate nevinnou krvou. Myslí, že v hĺbke duše to tak cítil vždy, ale silná túžba byť pre svojho otca tým najlepším synom, na ktorého bude hrdý, mu to neumožnila vidieť. Hnal sa dopredu, k poľovníckym úspechom, už vo svojich 15.rokoch bol najlepší v republike a na ďalší rok na medzinárodnej súťaži. Najhoršie na tom však je, že otec ho nikdy nepochválil, nikdy mu nevyjadril dostatočné uznanie a on nikdy nemal pocit, že je pre neho dosť dobrý.

Dnes tu sedí, presne dva roky po pohrebe svojho otca, ktorému sa snažil celý život zavďačiť, celý život bojoval o kúsok uznania a dochádza mu, že svoj život premárnil. Premrhal ho na niečo, z čoho nemal radosť, čo ho nenapĺňalo a čo, ako si konečne po smrti svojho otca dokázal priznať, ho vlastne celý život ubíjalo a ničilo.

Prišiel na to, že by ho bavili oveľa jemnejšie veci ako zabíjať nevinné zvieratká. Postupne prichádzal, že je dušou vlastne veľmi citlivý a vnímavý umelec. Chcel by písať a maľovať, spievať a tancovať. Nikdy však nie je neskoro na nový život a on to veľmi dobre vie. Stačí sa odhodlať na zmenu.

Príbehy lásky

Jana sa zamilovala do svojho suseda Michala keď mala 10 rokov.  Práve sa odsťahovali z mesta na dedinu a hneď keď ho uvidela, vedela, že to je pán pravý. Už vtedy, keď mala 10 rokov. Michal mal 20 a aj keď bol pre ňu príliš starý, tak nejako vedela, že spolu raz budú.

Michal bol strašne šikovný mladý chlapec. Vedel opraviť všetko od kuchynského robota cez sieťové prvky, pokazený bicykel či nefunkčný kompresor. Nebál sa ručnej či elektronickej brúsky, vyznal sa skrátka vo všetkom domácom majstrovaní. Mal svoju dielňu, kde mal snáď všetko náradia, ktoré pre svoje majstrovanie potrebuje, od kladív a sekeriek cez brúsne kotúče až po najnovšie vŕtačky.

Michal strašne rád veci opravoval a dával im nový život. Janka bola vždy nadšená, keď sa im doma niečo pokazilo a ona mohla ísť poprosiť Michala, či by im to neopravil. Mohla hodiny sedávať a pozorovať ho pri práci.

Dlhé roky bol jej platonickou láskou. Michalovi sa vždy stala veľmi roztomilá, ale proste je logické, že nemal rovnaké myšlienky ako ona. Bol predsa dospelý a ona dieťa.

Keď mala Janka 14 rokov odišla na intrák, pár krát sa bláznivo zamilovala, ale na Michala nikdy úplne nezabudla aj keď sa stretávali doma na dedine už len veľmi sporadicky

A potom po dlhých 10 rokoch sa to stalo. Janka mala 24 rokov a prišla domov na dlhšie obdobie, mala prázdniny medzi dvoma semestrami. Pokazilo sa jej auto a keďže nechcela platiť drahý pneuservis obrátila sa na Michala. Ten jej samozrejme ochotne pomohol a čo viac návšteva u pána opravára neskončila len opravou auta.

Neustále jej dával komplimenty a bolo jasné, že Jana sa mu neskutočne páči. Už to nebolo malé dievčatko, ale žena a zrazu sa ani ten vekový rozdiel nezdal taký priepastný. 34 ročný muž s 24 ročnou ženou nie je nič škandalózne. Rokmi sa ten vekový rozdiel proste dorovnal. Ešte v ten deň ju pozval na rande a dnes oslavujú desiate výročie svadby. Niekedy to proste viete hneď, aj keď máte len 10 rokov a váš budúci nastávajúci chodí s vašim otcom na pivo!

Keď rodiča prepadne pocit zodpovednosti

Je to tak. Aj keď si to rada z nás nechce priznať, uvažovanie ľudí sa skrátka po narodení vlastných detí, mení a to razantne. Vec, menom zodpovednosť prestúpi ich životmi a vedia, že sa musia postarať o to bezbranné stvorenie, ktoré je na nich úplne odkázané a získajú aj akýsi pocit zodpovednosti a opatrnosti aj voči seba samému, keďže sú to jediné, čo ich drobec má.

Čo sa stane na vonkajšej úrovni? Napríklad sa z ľudí, ktorí si bezstarostne užívali každú oblasť života a nemali problém prehýriť celý víkend, sa stanú až prehnane úzkostlivé tvory, ktoré to tak trochu so všetkým preháňajú a tak trochu zabúdajú na svoje záľuby.

Napríklad kamarátka, aktívna športovkyňa, tesne po pôrode začala predávať všetky svoje športové pomôcky, sm systém-lano, činky, bežiaci pás. Nechápala som tomu. Tvrdila, že teraz sa nemôže sústrediť na nč iné ako na dieťa, že všetko ostatné pokladá ako nezodpovedné.

Stále sa snažili aspoň neprísť o kamarátov a pozývali si ich k sebe domov, ale myslím, že pre všetkých bezdetných to muselo byť celkom veľké utrpenie. Nevedeli totiž rozprávať o ničom inom ako detskom svete. Ktorá výchova je ideálna, ktorá menej o ktorej sa najviac diskutuje. Či je lepšie nosiť dieťa v šatke alebo mu zadovážiť extra výnimočný športový kočík. Počúvate iba o tom, čo si kto, o tom myslí. Že niekto si myslí, že šatkovanie je ideálne, iný si zas myslí, že tak sa vychovávajú rozmaznané deti. Niekto hovorí, že by to nechal na dieťati, ktoré sa už od narodenie dokáže samostatne rozhodovať…Vieme aj to, čo si o tom myslí, ktorá babička a dedko.

Ďalšia téma sú plienky a to, či je lepšie kupovať klasické jednorazové plienky alebo látkové. Keď už jednorazové, tak ekologické alebo je to zbytočné? Tém je zjavne bezpočet…

Dnešné maminky neustále niečo riešia. Príliš veľa informácii na tak úzkostlivú tému ako je práve materstvo…

Od výroby po realizaci: Zahradní domeček

Zahradní chatky se stávají stále oblíbenější. Výborně slouží k uskladnění zahradního nářadí nebo nábytku na dvoře. V zahrádkářských osadách na relax, ukrytí se před sluncem během prací na zahrádce či dokonce na občasné přespání. Využití zahradních chatek je opravdu nepočítaně a každý si najde to své.

Jak však vypadá proces, kterým musí projít dokud se ze dřeva stane plnohodnotná chatka, kterou máte na zahrádce? Proces je zdlouhavější než se možná na první pohled zdá.

Původ dřeva

Na zahradní chatky se nejčastěji používá dřevo ze smrku nebo borovice. Toto dřevo je měkčí a snadno se opracovává (například ve srovnání s dubem nebo bukem). Na ty kvalitnější zahradní chatky se však používá skandinávský smrk nebo sibiřská borovice, tedy dřevo dovezené ze severských zemí dalekého Ruska či Estonska.

Sušení a zpracování dřeva

Dřevo musí projít procesem sušení aby se z něj vytratila nadbytečná vlhkost pro snadnější zpracování. Napíli se na požadovanou tloušťku a následně je zpracováváno digitálně řízenou frézou, díky níž je zajištěna pozdější bezproblémová montáž. Všechny části potřebné na výstavbu zahradního domku se důkladně kladou to jednoho balíku, který takto cestuje až ke svému novému majiteli.

Montáž zahradní chatky

Na místě montáže se balík rozdělí na stejné části abys tak montážníci usnadnili robotu. Nejdříve rozloží podkladové hranoly pod nosné stěny a podlahu. Pak začnou do sebe zakládat stěnové latě pomocí pero-drážky pěkně jednu do druhé. Vynechají místo na dveře a okna. Následně se osadí střešní krokve a dodělá bednění střechy a podlaha. Osadí se dveře, položí střešní krytina a v průběhu jednoho dne je zahradní domeček postaven a připraven k předání jeho novému majiteli.

Celý proces je samozřejmě mnohem detailnější a zdlouhavější než přečtení si tohoto článku. Takto jsme vám chtěli jen v krátkosti přiblížili celý proces, který musí dřevo absolvovat dokud z něj vyrostou zahradní chatky.

Kto nepracuje, z koláčov sa neraduje

Silvia sa vždy veľmi zaujímala o podnikanie a investovanie peňazí. Už na strednej škole vedela ako si zarobiť a hlavne ako peniažky použiť ďalej tak, aby sami pracovali. Mala nastavený vysoký štandart a nechcela o neho prísť. Keď chcela byť spokojná, potrebovala proste pre svoj život veľa peňazí. Vedela to o sebe. Preto sa rozhodla už ako 18 ročná, že si zarobí dosť peňazí na to, aby sa nezadĺžila, ale aby si zároveň vždy mohla dopriať, to čo chcela a nemusela sa rozhodovať podla ceny, či si niečo kúpi alebo nie. Desila sa toho, že si nebudevedieť niečo dovoliť, či už by šlo o kvalittné potraviny, športový kočík pre svoje dieťatko, alebo kvalitná dovolenka.

Svoj finančný sen si začala plniť hneď po strednej. Stala sa letuškou pre dubajskú spoločnosť a už za dva roky zarábala 3000 eur mesačne. V 26 rokoch si kúpila byt v Dubaji, ktorý prenajímala a ktorý jej mesačne vynášal 1000 eur. Po návrate na Slovensko si kúpila ďalší byt v ktorom bývala a prenajímala si priestory v ktorých viedla kaviareň. Spolu s manželom odkúpila firmu, ktorej oborom činnosti sú sieťové prvky, ktorá jej tiež mesačne vynášala nemalé peniaze. Keď si to zhrnieme v 28 rokoch bola finančne zabezpečená a mohla si robiť čokoľvek chcela.

Pasívny príjem sa postaral o to, že peniažky na jej účte rástli a ona sa mohla venovať koníčkom, štúdiu toho, čo ju skutočne zaujíma, osobnostnému rozvoju, rodine či kamarátom. Pracovala, ale len 3-4 hodiny denne a zbytok jej deň si rozvhrla podľa jej potrieb a túžob.

Je pre mňa veľkou inšpiráciou, že ak človek na pár rokov tvrdo zamaká, dokáže si skutočne zarobiť nemalý peniažok a dokaže žiť finančne slobodný život bez dlhov a hypoték. Myslím, že stojí si nad tým trochu pošpekulovať, predtým ako sa zadĺžite banke na celý život. Určite to poradím svojím deťom.

Čo by ste mali vedieť o citlivej pokožke?

Výraz „citlivá pokožka“ je doslova všade okolo nás – píše sa o ňom v časopisoch, uvádza sa na štítkoch kozmetických produktov a býva tiež predmetom mnohých rozhovorov. Čo sa však za týmto pojmom skrýva? Ide o diagnózu, vrodený stav? Ako vôbec vieme, či je naša pokožka skutočne citlivá? A čo starostlivosť o ňu?

Pokožka, ktorá sa ľahko podráždi

Citlivá pokožka nie je klinická diagnóza. Ide o stav, pri ktorom má koža tendenciu byť nadpriemerne reaktívna. Reaguje najmä na environmentálne podnety ako slnečné žiarenie, vietor, zima, prechody medzi teplým a studeným prostredím, ale tiež na vonné látky či kozmetiku. Podráždenie pokožky sa prejavuje začervenaním, pichavými, pálivými a svrbivým pocitmi a všeobecným nepohodlím.

Pozor na pretrvávajúce reakcie

Pokožka každého človeka je do určitej miery citlivá a na rôzne podnety reaguje odlišne. Zvýšená a dlhotrvajúca citlivosť však môže indikovať začínajúce prejavy atopickej dermatitídy (suchá, svrbivá, zapálená pokožka), ružovky (začervenanie, opuch, viditeľné cievy), psoriázy (pláty suchej, šupinatej kože a vyrážok) či kontaktnej dermatitídy (vyrážky po kontakte s alergénom). Citlivá pleť a vo všeobecnosti pokožka je teda bežným príznakom týchto kožných stavov.

Citlivosť má čo do činenia s ochrannou bariérou kože

Ochranná lipidová bariéra kože (čiastočne zložená z ceramidov) má za úlohu udržiavať potrebnú vlhkosť v tele a brániť škodlivým látkam, aby prenikli dnu. U ľudí s citlivou pleťou je táto bariéra slabšia, tenká či poškodená, tým pádom sa stáva priepustnejšou a pokožka zraniteľnejšou. Nežiaduce látky z okolia môžu prenikať hlbšie do pokožky, čo je zároveň dôvodom častých citlivých reakcií napríklad na kozmetické prípravky. Na druhej strane sa cez narušenú kožnú bariéru stráca viac vlhkosti, čo má za následku tvorbu suchej pokožky.

Odpoveď imunitného systému

Citlivosť pokožky však ovplyvňuje aj imunitný systém tela. Jedna vec je prienik dráždivej látky do pokožky, druhá zase reakcia organizmu. To, čo vidíme a zažívame ako citlivosť kože, môže byť výsledkom činnosti imunitného systému. Ten sa „aktivuje“ v dôsledku vnímanej hrozby. Zápalová reakcia teda nie je nič iné ako reakcia imunitného systému na podráždenie.

Starostlivosť o citlivú pokožku

Nedráždiť – to je základný bod, ktorého by ste sa pri starostlivosti o citlivú pokožku mali držať. Identifikujte alergény, na ktoré vaša pokožka reaguje citlivo, a snažte sa im vyhýbať. Veľkým pomocníkom je tiež kozmetika pre citlivú pokožku Sensibio H2Ood Biodermy, aktuálne dostupná v praktických a cenovo výhodných balíčkoch.

Pri pravidelnom používaní viditeľne uľavuje od vypätých stavov pokožky, ktorú dokáže upokojiť a výborne vyživiť. Ak vás trápia kožné problémy a citlivá, začervenaná pleť, určite túto kozmetiku bez obáv vyskúšajte.

Umenie viesť rozhovor

Len tak sa rozprávať a prirodzene komunikovať nie je pre všetkých tak jednoduché, akoby sa niekomu inému mohlo zdať. Niekto má totiž prirodzený talent na rozhovory, iný zas netuší, ako rozhovory viesť, ako ich vôbec začínať alebo ako v nich pokračovať. Pre niekoho je to prechádzka ružovou záhradou, pre iného zas cesta cez tŕnisté pole. Patríte medzi tých, ktorým robí vedenie rozhovorov problém? Čítajte potom ďalej, dúfam, že vám tento článok prinesie pár dobrých, rád, tipov a trikov ako na to.

Možno trochu paradoxne, ale je to tak, úplným prazákladom dobrého rozhovoru nie je dobre a veľa rozprávať, ale dobre a kvalitne počúvať. Vyskúšajte to, ľudia sa skoro vždy veľmi úprimne rozhovoria, keď ich naozaj a rovnako úprimne počúvate. Občas to chce trochu odhodlania v prípade keď rozprávajú o témach, ktoré vás vôbec nezaujímajú, ale vždy sa dá medzi riadkami niečo nájsť.  Aj keď je téma pre vás úplne od veci a dotyčný sa rozrozprával o tom, ktorá náhrada steroidov je tá najvhodnejšia alebo o tom že slovenské postele sa konečne začali vyrábať kvalitne alebo o tom, že by chceli vyrobiť drevený stolík, počúvajte, vždy sa o tom druhom niečo dozviete, alebo o sebe?

Čo ale robiť keď sa rozhovor seká? Skúste otázky! Tie skoro vždy zaručene pomôžu. Pýtajte sa toho druhého na čokoľvek, čo vás napadne. Asi to ide jednoduchšie, keď vás ľudia skutočne zaujímajú, keď chcete vedieť ako sa majú, čím žijú, čo ich v živote napĺňa, čo zas trápi, aké majú splnené priania a sny, čo by ešte chceli v živote vidieť a a zažiť. Ale keď vám to je jedno a proste chcete preseknúť trápne ticho, tiež to má svoj význam.

Niekedy sa však rozhovor seká, hoci sa snažíte najviac ako viete. Ľudia sú hold bytosti rôzne a niekedy sa na úrovni komunikácie tak veľmi rozchádzajú, že netušia, čo jeden druhému chceli povedať.

Život je zmena

V živote máme jedinú istotu. Tou je smrť. Znie to možno drsne, ale je to pravda. Myslím, že v konečnom dôsledku je lepšie si túto pravdu denne pripomínať. Pýtate sa prečo? Zdá sa vám to smutné, morbídne ako mäsiarske nože a zbytočne depresívne? Možno to na prvý pohľad tak vyzerá, ale v skutočnosti to tak vôbec nie je. Keď si každý deň uvedomujete, že vôbec nič okrem smrti nie je isté, nemáte zbytočné očakávania a vyhýbate sa tak sklamaniu. Ukážem vám to na konkrétnych príkladoch zo života.

Prvej sa na zúbok pozrieme práci. Predstavte si, že máte skvelú prácu, ktorá vás baví, napĺňa, máte skvelých kolegov. Myslíte si, že to tak bude navždy. Život je neustála zmena  a váš skvelý pocit z práce je zložený z rôznych podmienok, ktorá sa môžu kedykoľvek rozpadnúť. Kolegovia odídu, zmení sa šéf a razom sa z úžasného kolektívu stane  ten najhorší, aký ste kedy zažili. Alebo sa na vonkajšej úrovni nezmení vôbec nič, ale vás vaša práca prestane baviť. To, že už roky  vyvíjate a zlepšujete nivelačný systém na dlažbu a neprestáva vás to baviť, ešte neznamená, že to raz neskončí.

Láska. Našli ste najskvelejšieho partnera na svete. Neuveriteľne sa navzájom milujete a myslíte i, že spolu budete už navždy. Okrem toho, že vám počas celého života hrozí, že sa milovať prestanete a rozvediete sa, musím vám oznámiť krutú nečakanú novinu. Jeden z vás umrie skôr a ten druhý ostane sám. Zmierte sa s tým.

Rodina. Tak tá predsa nikdy nesklame. Vždy tu pre vás bude. No, tiež to nie je veľmi isté. Na sklonku života môžete byť bezvládni a nikto sa o vás už nebude vládať postarať.

Čo je teda isté? Na čo sa v živote môžeme spoľahnúť. Okrem smrti, ktorou som vás vystrašila hneď na začiatku, ste to vy. My samy so sebou budeme navždy a my samy by sme mali byť sebe najväčším ostrovom istoty. Hľadajte šťastie, istotu a spokojnosť vo svojom vnútri. Čaká tam.

Podnikanie bez námahy

Veľa ľudí by chcelo podnikať. Väčšina z nich si myslí, že podnikatelia majú veľa peňazí a málo práce. Nie je to úplne tak, ale je pravda, že úspešný podnik sa môže riadiť sám a jeho úspešný majiteľ si môže užívať krásne prostredie exotických ostrovov a doma sa mu na účet kotúľajú peniažky už vlastnou dostredivou silou.

To, čo je ale potrebné vždy, je úspešné rozbehnutie podniku a je jedno či je to podnik, kde sa vyrábajú rozkladacie postele či firma, ktorá sa zameriava na spravovanie ppc reklám. Základ spočíva v tom nájsť dieru na trhu. Úspech majú tri druhy vecí. To, čo ľudia potrebujú. To, čo sa ľuďom páči a to, na čom sa stávajú závislými. Cigarety a alkohol sa neprestanú predávať asi nikdy aj keď na nich bude strašne vysoká daň. Je to vlastne veľmi smutné, ale krabička cigariet  za neuveriteľných 10 € si stále nachádza svoju klientelu.

Ideálne je veci skupovať vo veľkom za lacno a predávať v malom za viac. To je základ jedného z najjednoduchších podnikaní. Musíte mať dobrý čuch na výhodnú kúpu a aspoň základnú orientáciu v cenách na trhu.  Ak sa rozhodnete veci sami vyrábať a predávať, potom je počítanie zložitejšie. Musíte si dobre spočítať a odhadnúť peniaze, ktoré do vyrábania vložíte, odhadnúť časovú náročnosť potrebnú na proces vyrábania vecí a podobne. Tiež musíte odhadnúť to, či sú ľudia ochotní zaplatiť toľko, koľko by pre vás bolo zaujímavé, aby ste na koniec na výrobkoch neprerobili.

Príklad neúspešného podnikania je častý v umeleckých kruhoch. Ľudia totiž často nie sú schopní ohodnotiť umelecké dielo na takú cenu, koľko času ste tomu venovali. Kamarát vypaľoval obrazy do dreva, venoval tomu neskutočné množstvo času, úsilia a peňazí a v konečnom dôsledku neskutočne prerobil. Nakoniec sa začala venovať klasickému stolárstvu a jeden drevený stolík, ktorý má hotový za oveľa menej času mu vynesie oveľa viac ako nádherný, ale bohužiaľ nedocenený vypaľovaný obraz tigra.

Cenná sloboda detstva

Moralizovanie o tom ako dobre bolo kedysi a aké hrozné je to teraz nepatrí medzi moje veľké záľuby. Myslím si totiž, že za takýto pohľad na svet vo väčšine prípadov môže takzvaný spomienkový optimizmus a teda, že to, čo už bolo vidím v ideálnom svetle alebo ešte lepšie cez ružové okuliare.  Každopádne dnešný článok sa bude niesť v duchu ospevovania skvelej minulosti a frflania na tom kam ten svet speje. Téma článku bude detstvo.

Môj starý otec celý život robil čo ho baví. S  nadšením a láskou. Začal už ako malý chlapec. Práve teraz sedím v jeho rodnom dome a nechávam sa unášať čarovnou atmosférou, ktorú vykúzlil svojim nadaním. Starký bol totiž celý život rezbárom a stolárom a dodnes je to jeho koníček, ktorému sa stále s nadšením a vášňou venuje. Práve ho pozorujem ako pod jeho rukami vzniká drevená fajka, pozerám sa na osobitý drevený stolík, ktorý je tiež jeho prácou a obdivujem jedinečné drevené fotorámy, ktorým vek neubral z krásy.

Keď bol môj starký malý chlapec, to znamená približne v dobe pred 70 až 80 rokmi, bolo úplne bežné, že sa deti toľko nekontrolovali, mali viac povinností, zodpovednosti ale aj slobody. Nebolo nič zvláštne na tom, keď ako sedemročný chodili samy peši do školy aj 7 kilometrov.  Dnes nie je naopak nič zvláštne na tom, ak vozíte dieťa do školy vzdialenej 500 metrov od vášho domu. Čo tým chcem povedať? Deťom sa zo života vytvára sloboda a zodpovednosť a to má oveľa desivejší dopad na ich život ako si myslíme. Deťom sa navyše snažíme zorganizovať všetok voľný čas, aby náhodou nemali čas na to, aby sa im niečo stalo.

Nemyslím si, žeby doba v ktorej žijeme bola nebezpečnejšia. Za pravdu mi dávajú aj štatistiky, ktoré ukazujú na to, že kriminalita sa nijak nezvyšuje, dokonca v niektorých častiach sveta výrazne klesá. To, čo sa však zmenilo, je náš pohľad na svet ovplyvnený kultúrou strachu, ktorá na nás číha z mienkotvorných médií. Pred 70 rokmi ste sa veľmi ťažko dozvedeli, že v Hornej Dolnej uniesli dieťa. Dnes je to na titulke najčítanejších novín hneď na druhý deň. Nestáva sa viac zločinov, akurát sa o nich viacej vie. Čo vytvára koliesko strachov, obáv, domnienok a snahy o absolútnu kontrolu našich detí a to všetko preto aby sme ich ochránili.

 

 

 

 

(Ne)obyčajné sny

Určite to poznáte. Sny bývajú niekedy tak veľmi živé, že je ťažké odlíšiť ich od reality. Niekedy sa však stane ešte niečo, čo ich reálnosť ešte podporí. Jednotlivé sny na seba začnú nadväzovať. A to je potom len poriadna jazda. Stalo sa vám to už? Čím sa potom sny odlišujú od reality. Ktorá časť sveta je reálnejšia, tá keď spím ale tá v ktorej bdiem?

Už pár dní sa mi sníva každú noc sen, ktorý na seba súvislo a moje pocity z toho teda nie sú najpozitívnejšie. Sú to celkom bizarné sny. Venujem sa v nich totiž niečomu o čom nemám ani páru. Interiérovému dizajnu Celé noci vymýšľam kuchyne na mieru a snažím sa založiť firmu na realizácie interiérov.

Po týchto snoch, keď začali byť až príliš pričasté, som začala brázdiť po internete a začala som hľadať či sú ľudia s podobnou skúsenosťou. Prišla som na tom, že existujú ľudia, ktorým sa sny na pokračovanie snívajú už roky.  Po prečítaní množstva príbehov som prišla na to, že sa nemám na čo sťažovať, je to síce strašne divná skúsenosť ale zároveň sa mi nedeje nič strašidelné alebo nič, čo by ovplyvňovalo môj reálny život.

Jednému mužovi sa už mesiace sníva, že je je vojakom v nejakej stredovekej armáde a skoro každú noc tasí meč a bojuje za kráľa. Hovorí, že je to dobrý námet na film a už rozmýšľal, že by to niekomu predal ako scenár. Ale tie noci sú nekonečne nepríjemné.

Nejaké žena tam zas opisovala v podstate pozitívnu skúsenosť, že sa svojich snov už počas dnňa nevie dočkať a preto je teraz spánok jej najobľúbenejšou činnosťou. Sníva sa jej totiž, že jej mŕtvy muž žije a žijú spolu krásny usporiadaný život. Zasahuje jej to, ale do reálneho života. Dala výpove´d z práce a zmysel života vidí len v snoch

Už som si istá, že nie je sen ako sen!